V BRATISLAVE ZA POVOLANÍM

(1953 – 1954)

Ešte v senickej meštianke a na gymnáziu Ivana vždy hnevalo, ako učitelia učili matematiku. Hovorieval si, že on by ju učil inak. Aj tento zážitok stál za jeho rozhodnutím prihlásiť sa v roku 1953 na Vysokú školu pedagogickú v Bratislave s odbormi matematika a fyzika. No išlo mu predovšetkým o realizáciu vysnívaného povolania smerom k saleziánom. Janko Dubovský mu sprostredkoval kontakt na dona Jozefa Kubičku, jedného zo zodpovedných z kruhu utajených saleziánov. V septembri si u neho urobil súkromné duchovné cvičenia a predstavení mu ako prvému neústavnému povolaniu dovolili vstúpiť do noviciátu Saleziánskej spoločnosti. Aj keď bolo v tom období v Bratislave viac saleziánskych klerikov, kvôli bezpečnosti sa nestretávali. Mnohí z nich však v náročnej dobe prenasledovaní a s ním spojených komplikácií svoje povolanie zanechali.

Ivanovým magistrom sa stal don Jozef Izakovič, práve prepustený z pracovného tábora (PTP). Každodenným asistentom, s ktorým býval na Trnávke, mu bol saleziánsky klerik Jozef Sobota.

Podľa jeho svedectva bol Ivan od začiatku nadšeným a horlivým novicom. Učenlivo študoval všetky dostupné materiály, medziiným aj jeho poznámky z noviciátu v Hronskom Beňadiku, ba naučil sa naspamäť celé stanovy.

S magistrom sa Ivan stretával dvakrát do mesiaca na asi dvojhodinové rozhovory, pri ktorých mu úprimne o sebe porozprával.

Štúdiu na vysokej škole sa Ivan venoval po sobotách a v oknách medzi prednáškami. Všetok ostatný čas zasvätil svojej duchovnej a intelektuálnej príprave na saleziánske povolanie.

V nedele nikdy do školy neštudoval, a predsa zo žiadnej skúšky nevyletel.

Doobeda miništrovával na troch omšiach a potom rád išiel s niekým zo spolubratov na prechádzku v okolí Bratislavy, alebo si zahrali volejbal. Apoštolát v Senici musel z poslušnosti zanechať. Rodičov navštevoval len raz do mesiaca, čo najmä matka nevedela pochopiť a ťažko to znášala. 

Do spoločnosti ho prijal don Ján Beňo 12. decembra 1954, v závere mariánskeho roka. Bola práve storočnica vyhlásenia dogmy o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie a zároveň rok svätorečenia Dominika Savia, prvého mladého svätca a priameho odchovanca dona Bosca. Ešte predtým sa 8. decembra pri oltári Panny Márie v blumentálskom kostole zasvätil podľa Ľudovíta Grigniona do jej nevoľníctva. Obrad skladania prvých sľubov sa konal v ich podnájme na Trnávke v duchu jednoduchosti a radosti. Don Beňo mu okrem tradičného citátu zo žalmu „splň svoje sľuby Pánovi“ (Ž 50, 14) vtedy povedal:

„Ivan, toto je začiatok rastu našej kongregácie. Doteraz som iba prepúšťal bratov, ktorí z nej odchádzali. Si prvý, ktorý nebol v ústave ani v oratóriu.“