Drahá saleziánska rodina, drahý otec provinciál, duchovní otcovia, bratia a sestry zo spoločnosti svätého dona Bosca, drahá smútiaca rodina, bratia a sestry. Zomrel kňaz, Kristov služobník, správca Božích tajomstiev a otec veriacich, kňaz zo spoločnosti saleziánov. Je prirodzené, že máme žiaľ, tak ako sám Ježiš žialil a plakal, keď mu zomrel priateľ Lazár. Ale týmto smútkom prežaruje veľkonočná viera. Žiari nám vzkriesený Kristus, ktorý hovorí: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie.“ Nábožne a s touto vierou sa zúčastnime na pohrebných obradoch a obetujme svätú omšu a sväté prijímanie za zosnulého kňaza Ivana, aby sa čím skôr dostal do spoločenstva svätých kňazov v nebi.

V päťdesiatom deviatom roku, v úplnej tajnosti prijal kňazskú vysviacku. Vtedy sa uskutočnili a naplnili slová žalmu: „Ty si kňaz naveky…“ Akokoľvek skrytá bola jeho kňazská vysviacka, kňazstvo, ktoré prijal, sa nedalo utajiť. Celým svojím kňazským životom sprítomňoval horlivosť a charizmu svätého dona Bosca. Desiatky a desiatky kňazov saleziánov, ale aj iných ďakujú za to, ako ich pripravil na prijatie kňazskej milosti a kňazského povolania.

Desiatky a desiatky, ba stovky sestier, akolytov a iných, všetci tí, ktorí zakúsili jeho charizmu, cítili sa odhodlaní nasledovať Ježiša Krista. Z vďačnosti za to, čo vykonal nielen pre Saleziánsku spoločnosť, ale aj pre našu Cirkev, zvlášť pre našu arcidiecézu, chceme mu prejaviť vďačnosť tým, že dnes obetujeme túto svätú omšu za jeho spásu. Jeho šľachetná kňazská duša poznačená znamením večného kňazstva vstupuje do večnosti, aby pokračovala v nebeskej liturgii.

My oľutujme svoje previnenia a vyprosujme si ten veľký dar chudoby a nadšenej lásky v šírení Božieho kráľovstva, aby sme aj my mohli dosiahnuť blažené spoločenstvo s Kristom Veľkňazom.