Homília dona Jozefa Slivoňa SDB 9. novembra 2024 v Senci

DON IVAN GRÓF (OTEC IVAN) VÝROČIE KŇAZSKEJ VYSVIACKY

Homília dona Jozefa „Bambiho“ Slivoňa
Kostol sv. Mikuláša v Senci
9. novembra 2024

Don Ivan Gróf:
Narodil sa 11. marca 1935 v Senici
Vysvätený za kňaza 5. októbra 1959 v Bratislave
Zomrel v Bratislave 20. decembra 2000 v 65. roku života, 46. roku rehoľnej profesie a 41. roku kňazstva


Dnes tu slávime vzácne jubileum:
65. výročie ordinácie – kňazskej vysviacky otca Ivana

Na úvod svätej omše spytovanie svedomia:

  • Zhrešil som proti Pánu Bohu tým, že som mal negatívny cit voči otcovi Ivanovi v myšlienkach, slovách alebo skutkoch?
  • Zamiloval som sa snáď do tohto Kristovho kňaza a nebolo to celkom sväté?
  • Málo som sa zaňho modlil?
  • A čo tak nasledovanie jeho čností, jeho horlivosti a vernosti v povolaní?

Štruktúra homílie:

  1. Kňazská osobnosť
  2. Salezián a kňaz
  3. Duchovný vodca
  4. Autor seriálu Cesta k Pravde
  5. Prorocký priekopník synodality
  6. Tri charakteristické vlastnosti
  7. Domáca úloha

1. Kňazská osobnosť

Pápež František na sympóziu o teológii kňazstva 17.  februára 2022 začal svoj príhovor slovami: „Život kňaza je predovšetkým príbehom spásy pokrsteného.“ A potom poukázal na štyri životné piliere kňaza: blízkosť s Bohom, s biskupom, so spolubratmi a s Božím ľudom.

  1. Blízkosť s Bohom (Carmello Pellegrino: modlitba a tajomstvo Kristovho kríža)
    • Tri ružence a dve sväté omše denne, rozjímanie a tiež všetko, čo vyžadoval od nás… Naklepaný breviár i modlitby vlastnými slovami. „Pán profesor sú veľmi nábožný, keď sa modlia, majú takto hore ruky.“
  2. Blízkosť s biskupom – s predstaveným
    • Nielen rehoľná poslušnosť, ale aj príkladná učenlivosť a vynaliezavosť v stretávaní.
  3. Blízkosť so spolubratmi
    • Pravidelné tajné stretania so spolubratmi a zdieľanie s obrovským rizikom (október 1975: „Čo je s Jožkom Sobotom a Jankom Pivarníkom?“)
  4. Blízkosť s božím ľudom – s mladými
    • Až do posledného dychu (ako don Bosco)

2. Salezián a kňaz

Rehoľné zasvätenie umocní kňazstvo. Diecézny kňaz je akýsi zamestnanec Cirkvi cez biskupa pre ohlasovanie evanjelia, vysluhovanie sviatostí a zjednocovanie božieho ľudu. Rehoľný kňaz žije čistotu, chudobu a poslušnosť, a tak nasleduje Krista zbližša. Jeho kňazská služba je tým autentickejšia.

Otec Ivan si zamiloval dona Bosca, osvojil si jeho mentalitu v zmysle hesla: „Daj mi duše, ostatné si vezmi.“ Nechcel robiť to, čo robil don Bosco, ale chcel robiť tak, ako robil don Bosco. A v tom je jeho veľkosť. Bol priekopníkom novej cesty. Nemal kostol, neponúkol dom (ale chatu áno!), nemal ihrisko, ale mal školu (saleziánske stredisko ponúka kostol, domov, ihrisko a školu).

Áno, mal školu. Práve to miesto, ktoré si nepriatelia Cirkvi tak veľmi strážili. Veď aj im išlo o mladých! A Duch Svätý, ktorý formuje svätých aj vďaka tajným predstaveným a tajnej rehoľnej komunite, formoval veľkodušné srdce tajného saleziána kňaza otca Ivana. Ten istý Duch Svätý mu šepkal, ako a čo robiť pre záchranu mládeže.

Otec Ivan mal dve veľké lásky. Miloval Pána Boha pod ochranným plášťom Panny Márie Sedembolestnej (veď bol Záhorák), ktorá sa stala jeho Pomocnicou, a miloval mladých. Všetok čas venoval týmto láskam…

Buď bol s Bohom v modlitbe, rozjímaní, adorácii, celebrovaní a tiež účasti na druhej svätej omši v kostole, alebo bol s mladými, ktorých neúnavne počúval viac ako 70 000 hodín. A to je naozaj „Da mihi animas, caetera tolle“!

3. Duchovný vodca

Otec Ivan Gróf nebol iba nejaký „guru“ či len náboženský animátor. Jemu šlo o integrálny rozvoj osobností. Evanjelizoval, katechizoval, duchovne formoval a učil správne žiť. Riešil nielen duchovné vieroučné či morálne problémy, ale aj úplne praktické veci, aby tak pripravoval mladých na nádherné povolanie do sviatostného manželstva a kresťanskej rodiny a tiež na rovnako nádherné povolanie kňazské, rehoľné a Bohu zasvätené (príklad od sestry Gitky: plánovanie nákupov a varenia v rodine tak, aby sa šetril čas i prostriedky; a ešte jeden príklad na zasmiatie: ruka na ruku).

Zrelé povolanie predpokladá dobré duchovné vedenie. Pozor na omyly ohľadom duchovného vedenia. Určite na duchovné vedenie nemožno aplikovať to svätopísemské: „Kto vás počúva, mňa počúva.“ To Pán Ježiš jasne povedal apoštolom v zmysle garancie učenia Cirkvi. Duchovný vodca má v citlivosti ducha spolu s vedeným sledovať Božie impulzy a objavovať Božiu vôľu. Tak má pomáhať, viesť a usmerňovať adresáta duchovného vedenia. Je to poslanie vysoko delikátne.

Počet tých, čo vytrvali v povolaní z adresátov otca Ivana a čo kráčajú po ceste svätosti, svedčí o tom, že otec Ivan sa dobre učil umeniu duchovného vedenia. Neprináleží nám teraz hodnotiť, ale určite nám prináleží ďakovať Pánu Bohu, a tak skromne, samozrejme, aj otcovi Ivanovi.

4. Autor seriálu Cesta k Pravde

Veľká dôležitosť samizdatovej literatúry. Cesta k Pravde je jednoducho a jasne spracovaná náuka pre mladých aj dospelých. Otec Ivan dobre vedel, že pre rast vo viere je potrebné a nevyhnutné poznanie. Nebál sa vziať na seba riziko pre seba i pre tých, ktorí klepali cenné stránky jeho kníh. Vďaka aj za to!

Skúsenosť jednej zasvätenej zo zahraničia zo septembra tohto roka: „Preberám s chlapcom CkP. Uvažuje o kňazskom povolaní.“

5. Prorocký priekopník synodality

Spoločenstvo, účasť (spoluúčasť) a misia s väzbou na tajomstvo Cirkvi. Tomuto otec Ivan veril, toto budoval a k tomuto vychovával.

Podľa nášho drahého pápeža Františka otec Ivan mal „pach oviec“, veď v dlhých popoludňajších hodinách sme vydýchali snáď všetok kyslík a prinášali ten pach oviec, ktorý on otcovsky nasával. On nebol odetý vyzývavým rúchom a v žiadnom prípade nevyžaroval ani najmenší lúč klerikalizmu, lebo dokonale chápal, kde je miesto kňaza vo veľkom spoločenstve laikov. Nekráčal pred spoločenstvom, nenaháňal zozadu, ale bol v strede. Obklopil sa laikmi, lebo poznal ich miesto v Cirkvi, poznal ich miesto v Ježišovom srdci a v srdci Panny Márie. Delil sa o zodpovednosť, a tak vovádzal do spoluzodpovednosti, čoho ovocím boli zasvätené povolania, kňazské povolania i laické povolania v centre s manželstvami a rodinami s mnohými deťmi.

6. Tri charakteristické vlastnosti

HORLIVOSŤ, VERNOSŤ, VYNALIEZAVOSŤ

(bez komentára)

7. Domáca úloha

  • Nanovo sa rozhodnúť napredovať na ceste svätosti (prečítať si apoštolskú exhortáciu Svätého Otca Františka Gaudete et exsultate – O povolaní k svätosti v súčasnom svete z marca 2018).
  • Dobre sa pripraviť a kvalitne prežiť nastávajúci Jubilejný rok 2025 (v duchu pokánia, odpustenia a akéhosi reštartu).
  • Zbierať osobné svedectvá, skúsenosti a dobré rady otca Ivana (svedectvá najstarších zabezpečiť formou zápisu podpísaného pred notárom, prípadne farárom).
  • Spomenúť si na rady otca Ivana mne samému v rámci duchovného vedenia a vyhodnotiť dodatočne ich prijatie, uskutočnenie a výsledný efekt v mojom živote.
  • Modliť sa a prinášať obety za zachovanie a bohaté ovocie Božieho daru pre nás vďaka príbehu spásy saleziána kňaza dona Ivana Grófa.

FacebookXLinkedinTelegramEmail